Každý deň je nedeľa

Minulý týždeň ma zobudil prekvapujúco telefonát od kamarátky, s ktorou sme sa nevideli, hmm, pekných pár rokov. Na základnej a strednej sme boli nerozlučné kamošky, no ako ma prijali na výšku, naše priateľstvo sa pre nedostatok času a vzdialenosť zmenilo a postupne sa naše životy vyvíjali inou cestou. Moje prekvapenie bolo preto o to väčšie, keď mi zvonenie „I am so excited“ pripomenulo, že mi volá niekto známy, z dôb môjho detstva.

„Budúci víkend som rezervovala chatu, musíš prísť, o týždeň sa vydávam,“ zaševelila Martina veselým hlasom, ktorým mi vždy oznamovala radostné správy. A presne taká bola aj táto! Tinka vždy vedela, ako šokovať. Jej nálada bola priam nákazlivá a tak som jej sľúbila, že sa rozlúčky so slobodou zúčastním. „Super, pošlem ti detaily v správe na Fejsbúku, teším sa na teba,“ zneli jej posledné slová, nestihla som sa ani len spýtať, kto je ten šťastlivec. Však sa dozviem, už o týždeň.

Frajera som oboznámila s tým, že cez víkend si môže zorganizovať pánsku jazdu, nakoľko ja neplánovane idem do Brezna. Na moje prekvapenie, niečo podobné mal v pláne tak či tak – však v telke dávajú El Clásico.

Hneď v pondelok mi zapípala správa od Maťky. Vydedukovala som, že nás bude päť, dve kočky som matne poznala ešte zo základnej, ostatné spoznám priamo na mieste. Koniec-koncov, zmena mi len prospeje, v poslednej dobe mám toho v robote veľa a relax vo welness hoteli, kde sa rozlúčka so slobodou mala konať, mi pomôže zregenerovať a nabrať sily.

V piatok som sa už nevedela dočkať, kedy odbije tretia hodina. S babami sme sa dohodli, že pôjdeme vlakom, postupne sa „pozbierame“ všetky a v konečnej stanici nás bude čakať Maťa. V Trenčíne nastúpila Tamara a Lea, neskôr aj „nové“ kočky a cesta ubiehala jedna radosť. Kupé sme mali len pre seba a tak Zuzka otvorila šampanské, na zoznámenie sa…

Do Brezna sme dorazili v skvelej nálade, bublinky nám trošku stúpli do hlavy. A bubliniek bude cez víkend ešte viac! Hotelík bol asi 10 minút od stanice, útulný, zasadený v horách. Po večeri sme sa rozhodli pre nočné kúpanie. Opäť, bazén sme mali len a len pre seba. Vo vírivke sme presedeli asi hodinu, ako inak, s bublinkami. Zuzka prepašovala šampanské aj tam :).
Ako sa neskôr ukázalo, Maťa nemohla vybrať lepšie. S babami sme rovnaká krvná skupina, nasmiali sme sa ako už dávno nie. Oddýchnuté a v dobrej nálade sme sa presunuli do hotelového baru, kde nám barman nalieval, ako inak, šampáňo. Budúca nevesta sa rozplývala nad svojim nastávajúcim, pre mňa zatiaľ tajomným neznámym. Maťa sa celý čas lišiacky usmievala, keď som sa snažila vypátrať viac informácií o jej (zatiaľ, no už nie dlho) priateľovi. Ale to len do chvíle, kým sme nezvrtli debatu viac do minulosti, na jeho detstvo.

Martin pochádzal z neďalekého mestečka, kam sme s Maťkou každé leto chodili na prázdniny. Ona k svojej tete, ja ku babke. Vždy sme si u rodičov vybavili , aby sme na prázdniny chodili v rovnakom termíne a tak boli spolu i počas prázdnin. Mnohé z našich dobrodružstiev sa stali našimi tajomstvami, o ktorých sa nikto nikdy nemal dozvedieť. Hoci, je pravda, že našu dohodu som porušila, keď sme s Peťom hrali hodinu pravdy a bola som donútená prezradiť aj to, čo som nemala v pláne vyzradiť.

Dnes, s odstupom času, spomínam na tieto časy veľmi rada, zažili sme toho až-až. A spomienky na prvé lásky ostanú navždy. Ako puberťáčky sme chodili každú nedeľu povzbudzovať miestny futbalový tím. Snáď ako každá tínedžerka, aj my sme si tu našli frajerov. Také platonické lásky, ktoré nás držali poriadne dlho. U babky na chalupe sme si kreslili srdiečka s iniciálkami našich futbalistov. Na neďaleký starý dub sme si vyryli písmenká M+J a J+M. Ešte vtedy sme sa smiali, že i tie písmenká máme rovnaké.

Matias, ako ho všetci volali, bol mojou platonickou láskou niekoľko rokov, Maťa sa zahľadela do Jančiho. Rok čo rok som sa nevedela dočkať ďalších prázdnin a odpočítavala som dni, kedy ho opäť uvidím. Nakoniec som Maťu prehovorila, aby sme založili fanklub nášho futbalového klubu. Nevadilo nám, že sme v ňom len my dve, hlavné bolo, že sme s chalanmi mohli cestovať na každý zápas.

Po jednom takomto zápase, ktorý skončil výhrou, sme s chalanmi sedeli v miestnom podniku. Na kofole, ako inak. Debata o tom, ako rozhodca nadržiaval druhému tímu, no oni aj napriek tomu vyhrali zaslúžene 3:2, ma už poriadne nudila, tak som sa išla prejsť na vzduch. Kúsok od krčmy bolo jazierko. Jeseň mu dodávala trošku nostalgický šat. Nádherne sfarbené stromy, labute pokojne plávajúce na hladine a radosť z vyhratého zápasu vo mne vyvolávali pocit šťastia. Sadla som si na lavičku, zatvorila oči a vychutnávala posledné slnečné lúče a ticho.

V tom ma niekto pobozkal! Nežne, no vášnivo zároveň. Od prekvapenia som sa nezmohla ani na slovo, v nemom úžase som otvorila oči a bol to on! Mat, objekt mojej pubertálnej lásky. „A to bolo za čo?“ vyjachtala som zo seba pár slov. „Pusa pre našu najlepšiu fanynku, nášho maskota, vďaka ktorému sme dnes vyhrali,“ usmial sa, otočil sa na päte a odkráčal späť za svojimi spoluhráčmi. A ja? Ostala som sedieť, vychutnávajúc si pekný deň. Bola nedeľa…

Môjho Matyho, teda Martina, si o týždeň berie moja najlepšia kamarátka z detstva. Náhoda?


Najkrajší zaľúbený príbeh je predsa ten váš! Zažil/a si so svojou láskou niečo pekné, nezvyčajné, romantické, bláznivé, zaujímavé, poučné, či sexy? Napíš nám o tom!

Použitá fotografia: The Best Part of Summer / Autor: Jason Myres / Licencia: FreeImages.com