Grécky sen

Leto, konečne prázdniny! S kamoškami sme si tento rok vymysleli trošku neobvyklý program, ako ho stráviť. Spojíme príjemné s užitočným a oficiálne z nás budú animátorky na Kréte. Posledné dni v škole boli na nevydržanie. V duchu som si predstavovala, ako budeme chytať bronz na jednej z najkrajších gréckych pláží a po večeroch vymetať miestne podniky.

Po príchode na miesto činu sa však naše predstavy rozplynuli ako šibnutím čarovného prútika. V hoteli sme vyfasovali rovnošatu, ktorá skôr pripomínala osemdesiate roky, vlasy ostali schované pod nepeknou šatkou. Pri pohľade do zrkadla sme sa s Jankou a Alicou neubránili výbuchom smiechu, pripadali sme si ako rovesníčky mojej osemdesiatročnej babky.

Dni plynuli rýchlo, voľno sme v podstate mali iba jeden deň v týždni. Sobotu čo sobotu sme s odbitím deviatej hodiny nahádzali do seba raňajky a hurá na pláž! Pri mori sme trávili celý deň, niekedy sme posedávali pri šumení mora aj dlho po zotmení… S babami sme hodnotili chalanov, ktorí pri pohľade na tri sexi kočky predvádzali všemožné triky, len aby nás zaujali. Akosi sme si za ten čas vypestovali alergiu na plážových inžinierov. Koho by bavilo počúvať stále tie isté kaleráby?

Jeden víkend bol však predsa len iný. Alica na hotelovej diskotéke spoznala Alexa, vcelku sympatického Angličana. Stretnutia počas pracovného týždňa im očividne nestačili a tak si chceli ukradnúť pre seba viac času. Nový objav ju pozval na výlet do Knossosu, aby spoznala aj čo-to z histórie ostrova. Samozrejme pozval aj Janku a mňa, no ja som už tento výlet absolvovala dávnejšie a grécku mytológiu mám v malíčku. Janka sa po dlhom prehováraní nakoniec pridala k cestovateľskej dvojici a tak som na našu tradičnú „tour de pláž“ musela absolvovať sama.

Vybavená veľkou plážovou taškou, ukrytá pod zrakmi okolia za veľkými slnečnými okuliarmi a slameným klobúkom som sa rozložila len pár metrov od priezračného mora. Hneď po Egypte je toto druhá destinácia s tými najkrajšími plážami – ak samozrejme nepočítam Karibik alebo Bora Bora. Pre mňa je Grécko top!
Ponatierala som si každý kúsok tela opaľovacím krémom, teda, všade kam mi moje ruky stačili. Ešte ponatierať pár miestočiek, ktoré sú bežne ukryté pred zrakmi okolia. Nech je moje čokoládové opálenie bez chybičky. Už vidím tie závistlivé pohľady Gity a Adély keď sa vrátim domov a na diskotéku prídem v bielych šatočkách. Kombinácia hnedej pokožky, bielej čipky a sexi sandálikov na podpätku bude vražedná. V duchu som sa musela na tejto predstave pousmiať.

Po chvíli som si uvedomila, že sa nad touto predstavou usmievam nielen v duchu, ale i navonok. Vysmiata ako lečo som musela pripadať okolitým turistom smiešna. Ešte že mám na očiach okuliare s tmavými sklami, ktoré toho schovajú až-až! Už viackrát mi doslova zachránili život. Rána po prebdených nociach a skoré vstávania si vybrali daň i na mne. O opici ani nehovoriac.
Slnko v ten deň poriadne pripekalo. Našťastie nepodceňujem zásady zdravého opaľovania a potrpím si na kvalitnú slnečnú kozmetiku. Preto sa na pláž vždy teperím s megataškou plnou krémikov, balzamov a sprejov – keby niečo. Alica toto moje „sťahovanie“ prirovnala ku sťahovaniu národov. Po chvíli však plne ocenila túto moju úchylku. Však keby niečo.

Hodiny príjemne ubiehali, a pravdepodobne som si pod slnečníkom aj trošku zdriemla. Prebrala ma až tvrdá rana do hlavy. „Au!“, vykríkla som s hrôzou, keď mi akási lopta zhodila klobúk z hlavy. Budíček á la šoková terapia. „Neviete dávať pozor? Magori!“, hromžila som, keď som sa spamätala a po chvíli identifikovala, skade tá lopta letela. Asi 20 metrov odo mňa hrali akísi chalani plážový futbal. Rukami nohami naznačovali, nech im loptu vrátim. To určite! Nechám ich to poriadne vyžrať.

Keď videli, že so mnou ich prosby na diaľku nepohnú, poslali vyslanca. Tmavovlasý chalan sa neistým krokom blížil k môjmu lehátku. „Len poď, toto ti len tak neprejde“, tešila som sa, ako mu vypláchnem žalúdok, zvierajúc volejbalku v rukách. Vtom však nečakane odbočil a zmizol v neďalekej reštaurácii. Čo má toto znamenať? Od jedu som odkopla loptu do mora.

Ofučane som z tašky vytiahla časopis a nervózne otáčala stránky. V zrkadielku som pritom pozorovala svoje čelo, kde mi navrela parádna hrča. Tak už mám toho akurát dosť, tá drzosť! Ani len ospravedlniť sa neprídu!
„Achoj“, ozvalo sa spoza mňa. „Móžem sadnuť sem?“, prihováral sa mi lámanou slovenčinou tmavovlasý futbalista, ktorý ma pred okamihom vytočil priam do vývrtky. Stačil však jeden pohľad na jeho vyšportované telo a môj hnev akosi opadol… Nesmelo mi podával pohár s dáždnikom a farebným koktailom. Prečo nie?

Nakoniec z toho nebol len jeden drink, ale hneď niekoľko. Ukázalo sa, že neznámy je z nášho hotela, s kamoškami nás s partiou zaregistrovali už skôr. Len to zoznámenie mohlo prebehnúť trošku inak… Čas neúprosne letel a po západe slnka ma odprevadil na izbu.

Neviem, či to bolo drinkami, slnkom alebo tvrdým úderom do hlavy, no pozvala som ho ďalej. Baby sa ešte nevrátili z výletu, a ja som sa potrebovala rýchlo osprchovať. Robina (alebo Robéna, ako som si ho premenovala) som usadila do obývačky pred telku.

Zatvorila som dvere na kúpeľni, pred zrkadlom som pozorovala výsledok dnešného pobytu na slnku. V sprche som na okamih zatvorila oči a nechala na seba padať kvapky vody. Vnímala som, ako stekajú po mojom rozhorúčenom tele. Keď som oči otvorila, nebola som tam sama. Futbalista ma nežne otočil a na boľavé čelo vsadil jemný bozk. Usmiala som sa, na čo ma pobozkal aj na ústa. Ja som mu samozrejme bozk opätovala, do sprchy sa vkradla vášeň, silný erotický náboj. Naše ruky prepletené, nohy v spletenci. Len on a ja…

V tom som začula hlasy. Približovali sa čoraz bližšie. Alicin prenikavý smiech by som spoznala aj na sto metrov. Druhýkrát za deň šoková terapia? To nie je fér! Rýchlo som vyskočila zo sprchy, úchytkom som sa zabalila do uteráku. Robinovi som hodila veci, nech si rýchlo oblečie plavky. Výhoda letnej garderóby.
Navliekla som na seba letné šaty najrýchlejšie ako som vedela. V rovnakom momente sa otvorili dvere a spolubývajúce vtrhli so smiechom do izby. Tomu sa hovorí time manažment! Alica hneď spustila, aký skvelý deň mali, aká je škoda, že som nebola s nimi… No slová jej došli, keď z našej kúpeľne vyšiel fešák v károvaných plavkách. S úsmevom na perách prešiel okolo nás, pri odchode sa zastavil, žmurkol a zatvoril dvere so slovami „Achojte“.

Hoci baby po zvyšok pobytu vyzvedali, nikdy sa nedozvedeli, čo sa v ten deň stalo a ako som do frasa prišla k tej hrči na čele :).


Najkrajší zaľúbený príbeh je predsa ten váš! Zažil/a si so svojou láskou niečo pekné, nezvyčajné, romantické, bláznivé, zaujímavé, poučné, či sexy? Napíš nám o tom!

Použitá fotografia: Beach Girl / Autor: Stephen Coburn / Licencia: FreeImages.com