Krátka sukňa
Vsetko som zapracovala.
Odpoveď prišla do minúty.
– ok, dik
– Keby si este nieco potreboval daj vediet mam cas…
– ok
Prevrátila očami. Baviť sa s chlapmi je niekedy ako rozprávať sa s plagátom na stene.
– ano abo nie?
– Myslim, ze uz nic. Radsej dnes vypni.
Už dávnejšie sa jej páčil. Asi aj ona jemu. No zatiaľ k ničomu nedošlo. Také tie rozhovory pri kávovare, úsmevy na chodbe, nesmelé pohľady vo výťahu, to áno. Je vôbec voľný? Prsteň nenosí, priateľku nikdy nespomínal. Chvíľku sa zamyslela a potom napísala ďalšiu správu.
– Neprejdeme to spolu este raz?
– Nestresuj to zvladnes.
Len tak pre seba si vzdychla: asi to fakt nemá cenu. Pobalila si veci a pobrala sa dnes už domov. Keď bola na schodoch, mobil znovu zapípal.
– A daj si zajtra suknu 🙂
Hneď ako prišla na byt, vrhla sa na skriňu. Na zajtrajšiu prezentáciu si chcela obliecť nohavicový kostým, no teraz prehadzovala všetky police, aby našla tú najlepšiu sukňu.
Cvakla sa pred zrkadlom: – Moze byt?
Odpovedal obratom: – Nejaka kratsia by nebola?
Znovu prešla celý šatník, polovicu vecí rozložila po posteli, no nič lepšie (a kratšie) tam nebolo. Pozrela na hodinky. Ešte má dosť času. Schmatla malú kabelku a vybehla von na ulicu. Cestou do obchoďáku si uvedomila, že v tom zhone si obula tenisky namiesto letných sandáliek.
Vyskúšala ich niekoľko, kým konečne našla tú pravú. Nazberané záhyby na spodnom okraji sukňu trochu rozširovali a jej tak robili štíhlejší pás. Dĺžka tesne nad kolená zodpovedala jeho želaniu. Teda dúfala, že áno. Poslala mu fotku z kabínky.
– A co tato?
– Supr. Pridem rano po teba?
Keď vyšla pred dom, už stál na parkovisku. Prisadla si na miesto spolujazdca. Musela sa pritom celkom snažiť, aby sa jej sukňa nevyhrnula až na pás. V aute voňala jeho voda po holení a káva.
“Zobral som aj jednu pre teba. Dáš si? Táto je s vanilkou a táto so škoricou…”
“Ďakujem, si fakt zlatý.”
Usmial sa na ňu. Zazdalo sa jej, že sa aj trochu začervenal. Ako prechádzali mestom, obaja mlčali. On sústredený na autá pred nimi, ona chlípala kávu cez otvor na viečku papierového pohárika, obracala ho v rukách a zohrievala si dlane. Na diaľnici sa konečne aj on uvoľnil a začal rozprávať.
“Nervózna?”
“Uhm.”
“Neboj, dnes to spolu dáme. Máme to dobre rozohrané. A starí páni určite ocenia tvoj outfit.”
“Vďaka, snažila som sa.”
Tentokrát sa červenala ona. Nesmelo a opatrne sa dotkol prstami jej kolena vytŕčajúceho spod sukne, ktoré mala opreté tesne vedľa stredového ostrovčeka riadiacej páky. Prebehol ňou taký elektrizujúci pocit, až sa strhla.
“Prepáč, nechcel som… sa ťa…”
“Bože som ja ale krava! Zlá reakcia, zlá, zlá, zlá!” hovorila si v duchu.
Jemne ho chytila za ruku a položila ju späť na svoje koleno: “Mne to nevadí…”
Začal ju jemne hladkať, bruškom prsta ju šteklil na nahej koži, dotýkal sa jej stále viac a vyššie, až mal celú svoju dlaň na vnútornej strane jej ľavého stehna. Odložila pohárik s kávou do dverí auta, chytila mu zápästie a pomaly viedla jeho ruku úplne hore pod sukňu.
“Ty nemáš nohavičky!?”
“Prekvapenie!”
Neprotestovala. Povolila bezpečnostný pás, aby mohla ešte viac vystrčiť panvu smerom k jeho ruke, zavrela oči a ticho priadla slasťou. Najprv ju tam dole len zľahka masíroval, no potom začal vchádzať prstami aj medzi pysky ohanbia; cítila, ako z toho celá vlhne, ako pomaly prestáva rozmýšľať. Rýchlo sa spamätala a prudko zovrela nohy k sebe.
“Radšej prestaň! Ostane mi na sukni mokrý fľak.”
Nemohol sa sústrediť na nič, iba na ňu. Bola úžasná, neskutočne skvelá, prirodzená a krásna. Keď ju videl, ako stojí vpredu a prezentuje, myslel len na to, že pod tou sukňou nemá nohavičky.
Konečne skončili a on by ju najradšej pretiahol hneď na parkovisku. Našťastie bola táto fabrika mimo civilizácie, takže nemusel prejsť ani kilometer, odbočil na lesnú cestu a po pár metroch už boli ukrytí za stromami. Hneď ako zastavil, vrhli sa na seba.
Najprv sa len dlho bozkávali, hladkal ju na tvári i na krku, prechádzal prstami vo vlasoch a jemne ju za ne ťahal. Potom jej rozopol blúzku, strčil ruku pod podprsenku a dvomi prstami masíroval bradavky. Ona sedela s nohami zapretými do koberčeka pod palubovkou a pri každom silnejšom zatlačení prsníka, či bozku na pery, ju dvíhalo zo sedačky.
Sklopením zadných sedadiel vznikla v kufri auta síce nie dokonale rovná, ale pre účely sexu dostatočne veľká a za daných okolností i luxusná posteľ. Uložil ju na chrbát a sám si ľahol vedľa nej. Bozkával jej prsia, cmúľal bradavky, jazykom prechádzal z jedného kopčeka na druhý a v prestávkach jej do uška šepkal, aké ich má krásne.
Potom presunul svoju pozornosť aj na bruško, ktoré hladkal a celé vybozkával, na bedrové kosti a odtiaľ i na chĺpky ohanbia, aby nakoniec skončil so svojím prstom až na jej jaskynke. Najprv len prechádzal zhora – dole medzi polovičkami jej štrbinky, ktorú mala už úplne vlhkú, až mal aj on prst celý mokrý. Nahmatal klitoris a hodnú chvíľku sa mu venoval. Krúžil okolo neho, úplne jemnúčko ho zvieral do dvoch prstov a kmital na ňom rýchlymi pohybmi, čo bola vec, ktorá ju privádzala do šialenstva.
Široko otvorenými ústami sa prisal na jej prsník, akoby ho chcel celý vtiahnuť do seba. Jazykom prechádzal cez bradavku, najprv pomaly a potom i rýchlymi krúživými pohybmi okolo nej. Vzdychala z toho slasťou, hrýzla si peru, prstami mu prechádzala po vlasoch. Pritiahla si ho bližšie, aby ho mohla opäť chvíľu bozkávať na ústa.
A keď už bola skoro v siedmom nebi, náhle s tým šmátrajúcim prstom vošiel až hlboko do nej. Vykríkla nie od bolesti, ale od prekvapenia a novej vlny ešte silnejšieho vzrušenia, ktoré ju zaplavilo. Urobil s ním len zopár pohybov von a dnu a ona mala pocit, že celá exploduje. Túžila len po jedinom: aby ho mohla cítiť vo svojom vnútri, aby ju konečne priviedol do extázy, do stavu bez tiaže a bez myšlienok.
“Prestaň! … Nie, neprestávaj! Prosím, poď už!”
Priľahol ju celým svojím telom a nebolo treba viac ako desať prudkých pohybov, aby úplne stratila vedomie a stuhnutá v kŕči kričala od rozkoše. Ešte sa celá triasla, keď cítila, ako v nej aj jeho penis pulzuje v záverečnej fáze ich milovania. Chvíľu sa len tak túlili, on bol stále na nej, a zároveň i v nej, bozkával ju na ucho a šepkal jej láskavé nezmysly.
Keď ich vzrušenie trochu opadlo, vytiahol sa von a obaja len tak ležali vedľa seba a oddychovali. Cítila, ako z nej všetko vyteká a pod zadkom sa jej tvorí malá mláčka.
“Sme to tu trochu zaprasili,” zasmiala sa.
“To nevadí, potom to utrieme.”
“A čo povieme v robote?”
“Nič. Vlastne áno. Že prezentácia sa dnes vydarila.”
Bolo jej s ním fakt dobre.
Použitá fotografia: Woman with a skirt / Autor: Prostooleh / Licencia: Freepik Free Photo
