Láska na diaľku
Všetci to poznáme – stredná škola, prvé lásky, prvé sklamania, očakávania. Ja som bola pomerne nerozhodný človek, nevedela som čo od života chcem, nevedela som čo ma baví, čo od svojej budúcnosti a od seba očakávam. Po nejakom čase nastal zlom. Začala som snívať. Dovtedy som toho od života veľa nechcela. Bolo jednoduché dostať sa na strednú školu, lebo som mala dobré známky. Bolo jednoduché vychádzať s ľuďmi a hľadať si kamarátov, lebo som bola spoločenská. A tak som si dovolila snívať. Snívať o láske a budúcnosti. Ani vo sne by ma nenapadlo, že práve vo chvíli, keď sa naplnia všetky moje túžby, začne sa zároveň najťažšie obdobie môjho života.
Na strednej skole som sa zaľúbila do svojho spolužiaka. Poznáte to – taký ten triedny šašo, ktorý vás stále rozosmeje a o ktorom si v období puberty myslíte, že len potrebuje byť stredobodom pozornosti. No postupom času, ako si ho púšťate bližšie k sebe a on si vás k sebe pripustí, zistíme, že tento „šašo“ je ten najcitlivejší človek akého poznáte. A práve to je ten deň, kedy sa do neho zaľúbite. Takto sa mi splnil môj prvý sen – bola som ľúbená človekom, ktorého som ľúbila z celého srdca. No niečo vo mne bolo stále nenaplnené. Prázdne miesto. Hľadala som samu seba.
Ani neviem ako a zrazu bolo obdobie podávania si prihlášok na vysoké školy. Rozhodnúť sa čo ďalej so svojím životom, čomu sa chcem venovať a objektívne zhodnotenie v čom som dobrá a v čom nie. Vždy ma to ťahalo k prekladateľstvu a tlmočníctvu. Jazyky boli predmetom, ktorý ma nielen bavil, ale bola som v štúdiu naozaj dobrá. A potom to prišlo. Rozhodnutie, ktoré mi zmenilo život. A nielen mne, ale aj mojej láske a môjmu vzťahu. Zistila som, ako môžem naplniť to prázdne miesto, ako nájsť seba samú a ako si niečo dokázať. Rozhodla som sa odísť študovať do zahraničia. Niečo vo mne mi vravelo, že ak ostanem na Slovensku, nebudem šťastná.
Povedala som to mojej láske – prijal to so slzami v očiach. Veril vo mňa, prial mi môj sen. Na druhej strane cítil, že ma stráca. A ja som cítila, že kvôli jednému snu strácam ten druhý. Ale svoje rozhodnutie som nezmenila. O svoju lásku som prišla, nezniesol pomyslenie na to, že odídem a nebudem tu pre neho, keď ma bude potrebovať. Chcieť pohladiť, pobozkať. Na jednej strane som to chápala, na druhej strane mi to zlomilo srdce.
Náš vzťah sa však neskončil. Aspoň nie navždy. Už som preč druhý rok a stále sa ľúbime. No náš vzťah trpí na tú diaľku. Hoci sa ľúbime, máme svetlejšie, ale aj tmavšie chvíľky. Dokonca sme sa niekoľkokrát rozišli a dali znova dokopy. Určite si poviete, že som sa mala poučiť, že sa to nezmení, a že sa mám riadiť porekadlom „dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš“. A vstúpila som. Dokonca trikrát.
Som nepoučiteľná? Alebo len zaľúbená?
Hoci je tento vzťah omnoho ťažší ako klasický vzťah, keď spolu môžete byť kedy chcete, túliť sa, držať sa za ruky, aj ma mnoho naučil. Uvedomujem si, čo pre mňa moja láska znamená, čo pre mňa všetko robí. Dovoľuje mi žiť môj sen a ľúbi ma. Snaží sa ma podporovať i keď on je ten, čo trpí najviac. Ja som si vybrala tento život a on to z lásky ku mne toleruje. A za to ho ľúbim ešte viac ako predtým a vážim si ho. Je to láska môjho života a mrzí ma, že mám tak málo príležitostí povedať mu to alebo to prejaviť. No o to viac si vážim chvíle strávené s ním. Bez neho by som síce mala jeden sen ale moje srdce by bolo prázdne. A ak prejdeme my a náš vzťah touto skúškou, viem, že s týmto človekom chcem zostarnúť. Urobil pre mňa najviac na svete – nechal ma slobodne sa rozhodnúť, ísť za svojím snom a dal mi svoje srdce. To je skutočná láska. Za to ho ľúbim z celého srdca a ďakujem mu.
Zaľúbený príbeh poslal/a: Noggerka
Najkrajší zaľúbený príbeh je predsa ten váš! Zažil/a si so svojou láskou niečo pekné, nezvyčajné, romantické, bláznivé, zaujímavé, poučné, či sexy? Napíš nám o tom!
Použitá fotografia: sunset-alone-thinking-woman-girl / Autor: Unsplash / Licencia: CC0